Sedmdesiat ročná vdova si našla rovnako starého partnera na randenie. Po piatich rokoch prechádzok, kaviarní, výstav a divadiel sa dedko konečne rozhodol ju požiadať o ruku.
Ona bez váhania súhlasila.
Druhý deň ráno, keď sa dedo doma prebudil, pamätal si iba to, že ju požiadal o ruku, ale už si nemohol spomenúť, ako odpovedala. Povedala áno? Nepozerala sa tak nejako čudne?
Telefónne číslo mal našťastie napísané, takže jej hneď zavolal. S nervozitou v hlase priznal, že zabudol jej včerajšiu odpoveď.
Ona na to: \"Som tak rada, že voláš! Úplne jasne si pamätám, že som povedala ÁNO, ale zaboha som si nemohla spomenúť komu...\"
